Som kritikom fejsbúku. Ak odhliadnem od toho, že je mocnejším symbolom populárnej kultúry ako McDonald’s, ak nebudem pozerať na to, že toto impérium agreguje bezhlavo klikajúcu masu zneužitelnú na akékoľvek priemerne inteligentné reklamné posolstvá a kampane - potom tu sú celkom racionálne dôvody, prečo ho nepovažovať za modlu.

Fejsbúk už aj na Slovensku pozerá z každej konzervy. Mnoho firiem pochopilo, že je efektívnejším nástrojom na komunikáciu i cielenie reklamy, než ten najlepší firemný web. Festival Žákovic Open ho nedávno propagoval v spotoch ako primárnu stránku. Heineken sa na ňom chystá postaviť biznis. Pritom len marginálna chyba v kóde vyvolá slušnú paniku. Včerajšia nemožnosť komentovať príspevky od užívateľov iniciovala množstvo blogerov po celom svete. A čo potom špecifické, každého pol roka sa meniace pravidlá súťaží a komerčného využitia fejsbúku. Spoliehať sa naň nemožno. Otázne je, či stojí za to riziko mať relatívne nestabilný systém ako súčasť svojej obchodnej stratégie a agregovať na ňom cieľovú skupinu. Podnikať na fejsbúku znamená aj zálohovať.

Dôležité je testovať, ako budú reagovať potenciálni zákazníci, či povoliť, alebo zablokovať ich wall-postovanie, ako často ich spamovať statusmi, ako nastaviť spätnú väzbu a čo zo zákulisia firmy prezrádzať. V Rádiu_FM sme na toto urobili focus group prieskum (s čím som pred časom prekvapil aj Tomáša Bellu). Aj za cenu menšieho množstva page-fans, kumulujeme elitnejšie publikum. Je dôležitejšie. V našom prípade dokonca “elitnejší” twitter efektívnejšie zvyšuje ATS (priemerná dĺžka počúvania) a aktivitu streamu, než fejsbúk s pätnásťnásobkom poslucháčov.

Fejsbúk áno. S citom. Skúmať a nepreberať bezhlavo koncept. To, čo pri jednej firme funguje, pri inej vôbec nemusí. Kvantita užívateľov je nepodstatná, ak neprináša želaný efekt.